Folgen
-
Najznámejšie roly Ladislava Chudíka boli kapitán Dabač v rovnomennom filme a primár Sova v Nemocnici na okraji mesta. Zoznam jeho filmových aj divadelných úloh je však veľmi, veľmi rozsiahly a ukazuje jeho veľkú hereckú tvárnosť. Bol múzický človek, majster umeleckého prednesu.
-
O mnohých známych osobnostiach sa zvykne hovoriť, že ich netreba zvlášť predstavovať. My si, naopak, myslíme, že to treba, najmä ak ide o osobnosť, akou bol Jozef Kroner. U nás sú najznámejšie jeho postavy ľudového hrdinu, figliara, komedianta. V zahraničí však dostával iné pracovné ponuky. Tam hrával veľké, vážne a charakterovo náročné roly. Podľa ankety slovenských filmových novinárov bol Jozef Kroner slovenským hercom 20. storočia.
-
Fehlende Folgen?
-
Od 40. rokov 20. storočia pokračovala emigrácia do Severnej Ameriky v niekoľkých fázach – pred II. svetovou vojnou, po vojne (1945) po komunistickom prevrate (1948) a po roku 1968. K nim sa pripájajú aj novodobé odchody po roku 1989. V druhej časti SK_Dejiny o vysťahovalectve do Severnej Ameriky v našich moderných dejinách.
-
Dejiny Slovenska sú aj dejinami vysťahovalectva. Na prelome 19. a 20. storočia odišlo z Uhorska okolo 700 tisíc Slovákov. Primäli ich k tomu ekonomické dôvody. Nedostatok pôdy, preľudnenie, dlžoby, ale aj epidémie, úteky z vojenskej služby, či národnostné perzekúcie. Ako vyzerali prvé kroky slovenských vysťahovalcov za oceán? Neraz išlo o dramatické situácie, dokonca v niektorých prípadoch možno hovoriť o obchode s ľuďmi. Mnohí sa vrátili domov so zarobeným peniazmi a prišli ako Amerikáni, už nepili len pálenku, ale pivo, stavali si murované domy a demokratický svet v nich prebudil uvedomelejších občanov. Sledujete SK_Dejiny o fenoméne vysťahovalectva do Severnej Ameriky.
-
Každá vojna sa raz skončí. Ostáva po nej zničená krajina, zmrzačení ľudia, vdovy a siroty. Dediny a mestá na oboch stranách Karpát boli posiate stovkami vojnových cintorínov. Po vytlačení ruských vojsk z Uhorska sa z provizórnych pohrebísk a masových hrobov telá padlých vojakov exhumovali a boli prenesené na novozriadené vojnové cintoríny. O týchto ale aj o ďalších témach budeme diskutovať v druhej časti SK_Dejiny venovanej priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska.
-
Po sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d‘Este vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku i Rusku. Na šesť mesiacov sa oblasť siahajúca od Bardejova po Sninu stala frontovou líniou na ktorej našlo smrť asi 50 tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej ale i nemeckej armády. Už počas ostrých bojov boli padlým vojakom budované provizórne cintoríny, ktoré po vzdialení frontu boli prestavané na stále frontové cintoríny. Nasledujúce dve časti SK_Dejín budú venované priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska a vojnovým cintorínom a pamätníkom, ktoré nám jej tragédiu pripomínajú.
-
„Sú usilovní, zavčasu vstávajú a vedia vyžiť i z mála,“ takto opísal Osmanov jeden francúzsky cestovateľ. Aj my budeme hovoriť o tom, kto vlastne boli Osmani, či o tom, ako vnímali vtedajšie Uhorsko. Francúzsky cestovateľ vyzdvihoval aj osmanskú armádu, no práve tá vyvolávala v uhorskom ľude strach a obavy. Turecké vývoje a protiturecká obrana, politika či náboženské vojny. Aj to sú témy prvej časti diskusie o Turkoch v Uhorsku.
-
V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol Prešov dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Pripomienkou jeho dobrých čias a hospodárskej prosperity je malebné centrum. Zdobí ho pôsobivá architektúra meštianskych domov, cirkevných i svetských stavieb. Prelína sa v ňom minulosť a prítomnosť, a to mu dodáva čaro a osobitú atmosféru. V Prešove sa tradične zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. S Prešovom sa spája veľa prívlastkov, ktoré hovoria o jeho bohatej vzdelaneckej tradícii. Prešov patril medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. V medzivojnových časoch, za Slovakštátu a za socializmu do jeho rozvoja významne zasiahla rozsiahla výstavba aj spoločenská prestavba. Budovali sa sídliská aj masívna infraštruktúra, mesto sa modernizovalo.
-
V druhom diely štvorčlennej série sa pozrieme na históriu Prešova v 18. a 19. storočí. Kedysi prosperujúce mesto sa po vlne náboženských vojen a stavovských povstaní dostalo do hlbokej krízy. V 18. storočí sa ale postupne škody, ktoré tieto udalosti spôsobili naprávali. Zastavala sa vnútorná časť mesta a na predmestiach si zámožnejší mešťania budovali výstavné domy so záhradami. Na začiatku 19. storočia v Prešove zbúrali mestské hradby. Odstránili obe hlavné brány a predmestia sa spojili s vnútorným mestom. Z mestských priekop sa postupne stali záhrady, pribudli aleje a promenády. Rozvíjal sa rušným kultúrny život. Pracovalo tu niekoľko desiatok spolkov rôzneho zamerania, od kultúrne cez literatúru po hudbu. Pôsobili tu spisovatelia, básnici, filozofi, historici, znalci umenia i umelci rôznych národností.
-
V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Tradične sa tu zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Patril tiež medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. V prvej časti štvordielnej série venovanej Prešovu sa porozprávame o archeologických vykopávkach, budovaní hradieb stredovekého mesta, o reformácii, a ako inak, aj o prešovských krvavých jatkách.
-
Novodobé dejiny sa s Horným Spišom nemaznali. Front 1. svetovej vojny na dosah, spory Československa a Poľska o hranice, druhá svetová vojna, ilegálny odboj a fenomén kuriérskej služby – o čo išlo? Dozviete sa tiež, ako sa s dramatickými pomermi vyrovnávali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa Zamoyskí, ako sa podarilo zachrániť archív Ľubovne pred vyhodením do zberu papiera a tiež položiť základy Ľubovnianskeho múzea. V II. časti cyklu SK_Dejiny preskúmame moderné dejiny Horného Spiša a hradu Ľubovňa aj v kontexte slovensko-poľských vzťahov.
-
Keď vojdete na Horný Spiš, očarí vás romantický reliéf krajiny, ale najmä bohaté dedičstvo minulosti. Dnes sa pozrieme na to, prečo bol v stredoveku tento kraj taký strategický.
Čo preň znamenalo, keď ho slávny cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil za kopy grošov. Bolo to ešte Uhorsko alebo už Poľsko? Bude nás zaujímať, čo tu dokázal vybudovať slávny rod Lubomirských. V dvoch častiach cyklu SK_Dejiny nás historici zo Slovenska aj Poľska prevedú slávnymi dejinami Horného Spiša a Ľubovne. -
Moravania ovládli v priebehu 9. storočia rozsiahle územia v strednom Podunajsku a za vlády kniežaťa Svätopluka si krátkodobo podrobili aj vzdialenejšie slovanské oblasti ako Čechy a Malopoľsko. Mocenský vzostup moravského kniežatstva však netrval dlho a už v prvom desaťročí 10. storočia sa mojmírovská Morava stráca z politickej mapy strednej Európy. Stredovekí kronikári, novovekí učenci, národní buditelia i moderní bádatelia v priebehu storočí rozličným spôsobom interpretovali historický odkaz a význam dávneho moravského kniežatstva. Historici sa preto v súčasnosti zaoberajú aj tým, za akých podmienok vznikala a akým účelom slúžila takzvaná veľkomoravská a cyrilo-metodská tradícia.
-
Okolo roku 800 zanikol Avarský kaganát, ktorý ovládal veľkú časť Karpatskej kotliny. Na čele tohto mocenského útvaru stáli vyše 200 rokov avarskí vládcovia s nomádskym titulom „kagan“. Avarský kagan a jeho bojovnícka elita dlhodobo ovládali a ovplyvňovali usadené spoločenstvá v okolí stredného Dunaja, z ktorých väčšina hovorila slovanským jazykom. Častejšie správy o naddunajských Slovanoch sa v prameňoch objavujú až na konci 8. storočia počas východných výbojov franského kráľa Karola Veľkého. Postupný mocenský tlak z franských a bavorských oblastí viedol k tomu, že kagan prišiel o svoju vládu a Avari sa vytratili z písomných prameňov. Na scéne sa zároveň objavujú nové slovanské kniežatá.
-
Do indočínskej džungle prišli československí futbalisti: „Czechoslovakia“, povedali. Domáci pokrčili plecami. Nerozumeli. Potom ktosi povedal: „Zátopek“. A v tej chvíli sa ich tváre rozihrali úsmevom a uznaním. Spoznali. Olympiáda. Aj takto písali noviny v roku 1960 o úspechoch československého olympijského športu. Nebolo pochýb, olympijské hry sa stávali celosvetovým fenoménom. O tom už viac v druhom pokračovaní cyklu SK_Dejiny o olympijskom hnutí.
-
V roku 1939 sa vo Fínsku predávali vstupenky na olympijské hry, ktoré sa mali konať v nasledujúcom roku v Helsinkách. Hry sa nekonali, lebo vypukla vojna. V staroveku odkladali vojny pre olympiády, v novoveku to bolo naopak. Novoveké olympijské hry boli obnovené po 1 500-ročnej prestávke. Na tých prvých v Aténach štartovali aj Slováci. V prvej časti dvojdielnej série cyklu SK_Dejiny o olympijskom hnutí si povieme aj o prvom Slovenskom olympijskom výbore, ktorý vznikol za Slovakštátu.
-
Zdravé telo, zdravý duch, zdravý jedinec a silná spoločnosť. Aj to bolo jedným z cieľov výstavby športovísk v Bratislave od čias socializmu. Konali sa tu rôzne prestížne športové podujatia. A bolo tu aj veľa možností pre aktívny oddych všetkých vekových skupín. Ako sa to zmenilo po roku 1989? Aj o tom budeme hovoriť v pokračovaní diskusie o športe a športoviskách v Bratislave.
-
Dvadsiate storočie dostalo veľa prídomkov a jedným z nich bolo storočie športu. Jeho vstupnou bránou na Slovensko bol od 19. storočia Prešporok, dnešná Bratislava. V meste pribúdali rôzne formy vyžitia pre všetky skupiny športových nadšencov. Pre aktívnych, vrcholových aj rekreačných športovcov, ale aj pre divákov, medzi ktorými si návšteva športových podujatí získavala čoraz väčšiu popularitu. Šport významne ovplyvňoval aj urbanistickú podobu nášho hlavného mesta. Stavali sa štadióny, športové haly, budovali sa miesta na rozvoj letných i zimných športov. Bratislava bola dejiskom mnohých tradičných domácich aj medzinárodných podujatí.
-
Aj Dolná zem má svojich vojnových hrdinov, len málo o nich vieme. Počas nacistickej hrozby prejavili vojvodinskí Slováci silné protifašistické odhodlanie, čo nebolo po vôli Slovenskému štátu. Slováci bojovali aj za slobodu Juhoslávie. Zažili iný socializmus než my v Československu. Ako ich ovplyvnil? Nielen v životnom štýle, ale aj kultúre? A čo pre nich znamenalo, keď sa neďaleko ich domovov začiatkom 90. rokov znovu bojovalo? Pomohla im dostatočne novovzniknutá Slovenská republika? Viac v druhej časti SK_Dejín venovanej Slovákom vo Vojvodine.
-
Mnohí Slováci v Srbsku majú po rôznych historických peripetiách dve vlasti. Domov, kde sa narodili – Vojvodinu a Slovenskú republiku. Na rozdiel od územia Slovenska, vo Vojvodine neboli bystré potoky, pramene ani dostatok dreva, ale za to neúrekom bažín. Aj preto boli ich prvé obydlia veľmi skromné. Priblížime si aj podobnosti a odlišnosti národného uvedomenia vojvodinských Slovákov. Ako dokázali prežiť v národnostne zmiešanom území, čo im hovorilo meno Štúr a dozvieme sa, že aj Vojvodina mala svoju Černovú. V prvej časti SK_Dejín o vojvodinských Slovákoch.
- Mehr anzeigen
