Folgen
-
O najnovšej a poslednej knihihe legendárneho Paula Austera hovorili prekladateľ Vladislav Gális a fanúšik a znalec Austera Marián Bene Benkovič; moderoval Oliver Rehák.
-
V bratislavskom Artfore sa odohralo stretnutie s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou.
Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Ako mohli vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5 000 metrov?
Vypočujte si rozhovor s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. S Artom sa rozprával publicista a prekladateľ Samuel Marec.
Diskusia bola súčasťou putovného festivalu Absynt naživo, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
-
Fehlende Folgen?
-
Veronika Michalová a Pero Le Kvet z bratislavského Artfora sa rozprávajú o finálovej desiatke Anasoft litery 2024.
-
Ako sme na tom v oblasti medzinárodnej bezpečnosti? Hrozí nám vojna? Aké sú naše možnosti obrany? Ako to vyzerá z hľadiska bezpečnostnej analytiky v Číne a v Rusku? A ako je na tom Slovensko? Môžeme si dovoliť sa uzavrieť do izolácie a zatvárať oči pred konfliktami okolo nás? Záznam z uvedenia knihy, ktorá hovorí o zmenách medzinárodného prostredia, analyzuje hrozby a hľadá odpovede na aktuálne otázky bezpečnosti aj z pohľadu našej krajiny. Diskutovali autor knihy Daniel Šmihula, politológ Peter Juza, analytik Matej Kandrík, a bývalý politik a veľvyslanec Peter Weiss. Moderoval Pavol Demeš.
-
Jana Šturdíková viac ako desať rokov fotografovala život predmetov vo funkcionalistickom dome postavenom v Bratislave židovským architektom Alexandrom Skuteckým (1883 – 1944). Od kotolne až po hromozvod a v desiatich bytoch hľadala pôvodné prvky, ktoré prežili od postavenia domu v roku 1936. Pozorovala, ako sa pod vplyvom požívania zachovali, menili alebo odstránili. Detailne sleduje, ako domom pretiekli veľké dejiny 20. a 21. storočia typické pre krajiny strednej Európy a ako sa odrazili v zdanlivo bezvýznamných predmetoch, ktorých sme zvyknutí sa každodenne dotýkať. Práve táto samozrejmá obyčajnosť, s ktorou sa pravidelne stretávame, formuje náš prístup k veciam a náš vkus.O knihe rozprávali a diskutovali autori Jana Šturdíková, Denis Haberland a Tomáš Pospěch.
-
Těžištěm knihy jsou antropologické kapitoly zachycující změny církevního života uvnitř i směrem navenek. Zkoumání míst, jež církve zaujímají v dnešní české a slovenské společnosti, zavedlo autorský kolektiv do škol a lesů, na tiskové konference i do téměř zbořených kostelů; za lidmi od Jasova přes Gemer, Zamaguří, Oravu a Vysočinu až po Prahu a Plzeňsko.
Pro lepší porozumění jsou v knize zařazeny kapitoly, které shrnují proměny právních norem týkajících se církví a náboženských společností a jejich financování v Československu, Česku a na Slovensku. Kniha také zachycuje vývoj mediálních debat o církvích, restitucích a odluce od státu.
Autoři a autorky ve svých textech ukazují církve v jejich málokdy zobrazované pluralitě a v rozmanitosti otázek, které si kladou při hledání smysluplných cest vpřed. Kniha tak zobrazuje přehodnocování poslání či učení se novým věcem, jako je udržitelné zemědělství nebo investování do finančních nástrojů.
I přes značné rozdíly mezi Českem a Slovenskem v otázkách náboženství a míry religiozity obyvatelstva jsou v kapitolách prezentovány také nezanedbatelné podobnosti ve výzvách, kterým církve a náboženské společnosti v obou zemích dnes čelí.
Kniha vznikla v rámci projektu Proměny církevních morálních ekonomií v ČR a SR v kontextu restitucí a odluky od státu podpořeného Grantovou agenturou ČR, č. projektu 19-08512S.
-
Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách, ktoré čítali či čítajú.
-
Záznam z literárneho večera s laureátkou ceny Anasoft litera 2023 Soňou Urikovou.
~
Odborná porota ocenila, že „v poviedkach Sone Urikovej obsiahnutých v zbierke Dôvod na radosť sa veľa naznačuje a málo exponuje. Autorka má schopnosť vnímavo pozorovať, pre jej prózy je príznačný zmysel pre detail a originálna práca s metaforou. Urikovej hrdinky nie sú exaltované, reflektujú realitu s odstupom a nadhľadom – mohli by sa aj radovať, len sa im ‚už akosi odnechcelo ‘. Sedem poviedok je plných civilnej rezignácie a miestami irónie či jemného humoru, a to napriek trpkému poznaniu, že svet je občas ľahostajný.“~Soňa Uriková vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v roku 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia) a v minulý rok ocenená zbierka poviedok Dôvod na radosť (KK Bagala). Bola organizátorkou literárneho projektu Medziriadky, v súčasnosti vedie workshopy kreatívneho písania, býva porotkyňou v literárnych súťažiach, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií. -
Najnovšiu knihu sociológa, spisovateľa, pedagóga a diplomata Martina Bútoru, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum spoločne s Inštitútom pre verejné otázky.
O knihe budú diskutovali autor Martin Bútora a sociologička, výskumníčka a pedagogička Oľga Gyárfášová. Moderovala Zuzana Kepplová, redaktorka denníka SME.
O knihe:
Vo svojom najnovšom diele autor prináša krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí. Tieto texty čitateľovi umožnia lepšie pochopiť, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, ale aj 2022. A vďaka tomu uvažovať o budúcnosti.
Kniha je zaľudnená osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Niektorí sú rodáci z Bratislavy: legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera, iní z Prahy: Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol či disident Milan Šimečka. Nájdete tu však aj zahraničné osobnosti, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, alebo historik Timothy Snyder. -
Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách. Hovorili o knihe Elizabeth Finch, ktorú napísal Julian Barnes a vydalo Artforum, o knihe Vrahovia mesiaca kvetov, o smrti aj o spoločnosti, o poviedkach z ťažkej doby, poslednej knihe Cormaca McCarthyho aj o najnovšej knihe Kataríny Kucbelovej. Prajeme príjemné počúvanie.
Elizabeth Finch
Modrosleposť
Vrahovia mesiaca kvetov
Povídky
Pasažér
Odolná společnost
-
V kníhkupectve Artforum sme privítali Modrosleposť. Najnovšie dielo autorky Kataríny Kucbelovej je románom o vlastných väzeniach a hľadaní cesty von. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození. Knihu tvorí fragmentárny text, v ktorom introvertná rozprávačka pozoruje priestor okolo seba. Diskusiu s autorkou moderovala Ivana Zacharová.
-
Zaujíma vás knižný biznis? Lebo áno, ono je to poslanie, umenie, krásno a samozrejme, všetci zúčastnení knihy čítajú, milujú a žijú nimi. ALE! Aj knižný biznis je biznis, teda oblasť, v ktorej sa ľudia pokúšajú rôznymi činnosťami uživiť. O tom, ako sa to na Slovensku dá (?), prídu porozprávať Slavo Sochor z vydavateľstva Literárna bašta a Adam Berka z 82 Bøok & Design Shõp. Pozvanie na poslednú chvíľu prijal Vladimír Michal z vydavateľstva Artforum,Diskusiu moderoval kníhkupkyňa Veronika Sebechlebská. Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
-
Nepoložená otázka je kniha o tom, prečo bolo dospievanie, ale v podstate aj celý život v čase komunizmu, oveľa komplikovanejšie, ako si vieme predstaviť. Dievča menom Ela vyrastá v časoch urputného budovania komunizmu. Rovnako, ako každé iné dieťa, ani Ela si neuvedomuje, čo sa okolo nej deje. Vníma svoju realitu ako jedinú možnú, lebo inú nepozná. Z Ely vyrastie mladá žena, ktorá žije naplno, nesie si však v sebe niečo, o čom sa ani doma, ani na verejnosti nehovorí: mrazivý príbeh svojho otca. Diskusiu s autorkou Taťjanou Lehenovou moderovala Ivana Zacharová.
-
Záznam diskusie a predstavenia knihy Lukáša Cabalu "Spomenieš si na Trenčín?" Z knihy čítal vydavateľ Vladimír Michal, o prekrásnych maľbách, ktoré tvoria ilustrácie knihy a spoluvytvárajú jej neopakovateľnú atmosféru, rozprával ich autor, maliar Juraj Toman a samozrejme rozprávala autor Lukáš Cabala. Večerom sprevádzal Dado Nagy.
Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. -
Karbid mladého autora Andrija Ľubku nás zavedie do imaginárneho zakarpatského mesta, kde miestna elita pod zámienkou financovania fontány buduje tunel pod hranicou, ktorým chcú všetkých Ukrajincov odviesť do Maďarska, teda do Európskej únie
-
Niektorí sa tvária, akoby tu neboli, iní prevracajú očami a odvrávajú. Nechcú robiť domáce úlohy, flákajú školu, pozerajú seriály, visia na telefónoch.
Ako si poradiť s obdobím, ktoré nebolo ľahké nikdy v histórii, no napriek tomu má každá generácia pocit, že také zlé, aké to je s tou dnešnou mládežou dnes, to ešte nikdy nebolo?
V Artfore na túto tému prišli uprostred infarktového mesiaca september diskutovať psychologička Hana Šándorová, spisovateľka Eva Borušovičová (Dokonalé dieťa) a Radka Mikšík (Ja v tvojom veku...!).
Moderovala Veronika Michalová.
Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia -
Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podla toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, no aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať.
moderovala: Zuzka Kepplová
hostia: Juraj Buzalka a M. M. Šimecka -
Je to už vyše sto rokov, čo Karel Čapek napísal prvú hru o robotoch. Dnes roboti píšu hry o Karlovi Čapkovi.
Aký vplyv má rozvoj umelej inteligencie na podobu literatúry a umenia vo všeobecnosti? Čo urobí kvantum produkovaných textov s naším vnímaním textu? A aké poučenie si môžeme vziať z románov klasikov sci-fi a cyberpunku?
O téme umenia v časoch umelej inteligencie diskutovali František Gyárfáš a Juraj Malíček. -
Čerstvá kniha z dielne vydavateľstva Bublina rozpráva príbeh deväťročnej Agáty, ktorá je natoľko fascinovaná novými technológiami, že ju jej nový mobil doslova vcucne. Dostane sa z neho?
O vzniku knihy, o nástrahách ale aj možnostiach online priestoru, ktorý deti stále viac priťahuje, sa sme sa rozprávali s autorkami knihy Terezou Oľhovou a Evou Šandíkovou, do diskusie pre rodičov sa pridala psychologička Laura Bittó Urbanová.
Večerom sprevádzala zástupkyňa redakcie a vydavateľstva Bublina, Broňa Schragge. - Mehr anzeigen
