Folgen
-
Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rekonštrukciou otáľa, zaplatí v budúcnosti podstatne viac
Segment starostlivosti o budovy prechádza na Slovensku premenou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi väčšina majiteľov nehnuteľností riešila viditeľné poškodenie fasády až v krajnom prípade, dnes pribúda tých, ktorí myslia dopredu. Podľa odborníkov z praxe ide síce stále o pozvoľný proces, no smer je jednoznačný.
„Segment čistenia fasád a celkovo starostlivosti o všetky typy budov na Slovensku sa vyvíja veľmi pozitívnym smerom. Ešte stále sme v dosť edukatívnej fáze, ale pri tomto tempe – keď to bude pokračovať ďalších pár rokov, už majiteľ akejkoľvek budovy na Slovensku bude mať jasnú predstavu o tom, že keď vidí špinavú fasádu, nenechá to zájsť do krajných medzí," hovorí Adrián Avuk, riaditeľ firmy Bomba Fasáda.
Kľúčovým posunom je zmena v myslení. Majitelia bytových domov, správcovia nehnuteľností aj architekti čoraz častejšie premýšľajú o údržbe budovy už v momente jej zateplenia – nie až keď sa objavia problémy.
„Vidíme veľmi pozitívny prístup zákazníkov, bytových družstiev, architektov. Už pri zateplení nového domu uvažujú nad tým, že skôr či neskôr bude treba investovať nejaké prostriedky na obnovu. Keď si ľudia pravidelným spôsobom odkladajú aspoň pár eur mesačne, tak po 10 až 15 rokoch je to dostatočný balík peňazí na celú komplexnú obnovu fasády," vysvetľuje A. Avuk.
Ekonomický pohľad je pritom jasný. Zanedbanie pravidelnej údržby vedie k problémom, ktorých riešenie je násobne nákladnejšie. Nie je to len otázka estetiky – ide o ochranu hodnoty nehnuteľnosti a predchádzanie štrukturálnym poruchám.
Viac si vypočujete v podcaste. -
Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán.
Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka.
„Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska.
V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi.
Podrobnosti si vypočujete v podcaste.
Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s -
Fehlende Folgen?
-
Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť.
Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií.
Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá.
„Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič.
Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom.
Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov.
Viac si vypočujete v podcaste. -
V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať.
Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili.
V podcaste sa dozviete:
— prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra
— čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu
— prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna
— čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí
— čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes -
Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez akéhokoľvek stropu. Obce a mestá by tak mohli viac zdaňovať obchodníkov. Návrh je napísaný tak, že nezasiahne len väčšie predajne, ale takmer všetkých. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v podcaste vysvetľuje, prečo je zákon zle napísaný, logicky neobhájiteľný a koho všetkého zasiahne.
-
Slovensko má do decembra 2026 implementovať smernicu EÚ o platformovej práci. To, ako sa k tomu postaví, ovplyvní nielen tisíce kuriérov, ale aj státisíce zákazníkov, lokálnych podnikateľov a celé regióny.
Deväťdesiatštyri percent partnerských kuriérov Woltu uprednostňuje spoluprácu na báze nezávislej činnosti pred klasickým zamestnaneckým pomerom. Nie preto, že nemajú na výber ,ale preto, že flexibilita im umožňuje kombinovať doručovanie s inými záväzkami. Väčšinu tvoria študenti a ľudia s inou prácou, v priemere pracujú deväť hodín týždenne.
„Svet nie je čiernobiely - zamestnaný so všetkými ochranami a živnostník bez ochrán. Snažíme sa ukázať, že flexibilita, ochrana a pravidlá môžu ísť ruka v ruke," hovorí Veronika Bush, manažérka verejnej politiky Wolt pre strednú a východnú Európu zo spoločnosti Wolt.
Rekvalifikácia kuriérov na zamestnancov by podľa čísel z prieskumu zverejneného Republikovou úniou zamestnávateľov zdražela doručovanie o 15 až 20 percent, znížila dopyt o 8 až 24 percent a sektor HORECA by mohol stratiť 19 až 56 miliónov eur ročne.
Viac podrobností si vypočujete v podcaste. -
Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou
E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch.
Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia.
Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR.
„Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe.
Viac podrobností sa dozviete v podcaste. -
Ceny energií, letecké palivo, čpavok, hélium — suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika nezaobíde, sú opäť pod tlakom. Americko-izraelský útok na Irán a následné komplikácie na Blízkom východe rozhýbali ceny energií. Niektorým leteckým spoločnostiam môžu v tomto období začať dochádzať zásoby paliva. Problém je však hlbší. Európa si komplikuje prístup k lacnejším energiám. Výsledok? Priemysel odchádza do Ázie a USA. Nemecko deindustrializuje. Nemecký kancelár Friedrich Merz bol vypískaný odbormi, sám priznal zlyhanie v modernizácii krajiny. Chystá škrty v sociálnom systéme aj dôchodkoch.
Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank. ide len o riešenie následkov, nie podstaty problému a Európa môže už o pár rokov vyzerať úplne inak ako dnes.
A hotovosť? Tá je ohrozená viac, než si mnohí uvedomujú. Podľa ekonóma digitálne euro a akékoľvek iné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nie sú o pohodlí — je to prvý krok k zrušeniu hotovosti. Bez nej môžu centrálne banky nastaviť výrazné záporné úroky. Ako sa pozerá na zakotvenie práva na hotovosť vo Švajčiarsku, aj na Slovensku a ako investovať, aby pre vás pracoval čas.
Viac sa dozviete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. -
Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov
Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika.
„Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management.
Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách.
Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich.
Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“
Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“
Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“
F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo.
„Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje.
Viac sa dozviete v podcaste. -
Economist prirovnal ľudí v ére umelej inteligencie ku koňom po nástupe automobilov. Nie je to sci-fi, ale logika, ktorú už nahlas vyslovujú šéfovia veľkých bánk a technologických firiem. Menej ľudí, viac kapitálu. Menšia pridaná hodnota človeka, väčšia hodnota stroja.
Slovensko je v tejto situácii obzvlášť zraniteľné cez závislosť od manuálnej práce s nízkou pridanou hodnotou, má štvrtý najvyšší odvod v Európe a vyše 50 percent štátnych príjmov stojí na zdaňovaní práce. Keď práce bude menej, štátna pokladnica to pocíti skôr, ako si ktokoľvek pripúšťa.
Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo to nie je len téma vzdialených technologických gigantov, ale skorá hrozba pre slovenský rozpočet, dôchodkový systém aj každodenný život. -
Podiel EÚ na svetovom obchode klesol medzi rokmi 2005 a 2023 zo 17 na 14 percent, zatiaľ čo Čína sa za rovnaké obdobie vyšvihla z 9 na 17 percent. Výrobné náklady v EÚ sú oproti Číne pri hliníku vyššie o 113 percent, pri čpavku takmer o 100 percent a pri batériách o 50 percent.
„Európa nevyrobí ani jeden elektromobil bez Číny, lebo kovy vzácnych zemín Európska únia nemá. Bez ocele, bez hliníka nevyrobíme vôbec nič,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku.
Slovenský priemysel neohrozuje len kríza v Hormuze. ale aj drahé energie, Green Deal a domáce ekonomické výzvy
Problémy v Hormuzskom prielive sa postupne prejavia v cenách energií, hnojív aj viacerých surovín. Je to však len jedna z vrstiev krízy, ktorej čelí európsky, aj slovenský priemysel. Tibor Gregor hovorí, prečo sa bez zásadných zmien v energetike, daňovej politike a myslení vlády aj Bruselu situácia nezlepší.
Viac si vypočujete v podcaste.
Celý videorozhovor:
https://www.youtube.com/watch?v=PLeM8go6Krc&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=10 -
Prečo sú byty v Bratislave také drahé? by TREND.sk
-
Firmy čoraz lepšie chápu, že ochrana dát nie je luxus, je to existenčná otázka. O tom, ako sa zmenil prístup slovenských podnikov ku kybernetickej bezpečnosti a čo robí z firmy ľahkú korisť pre útočníkov, hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT spoločnosti IXPERTA
Ešte pred niekoľkými rokmi bola kyberbezpečnosť vnímaná ako nákladová položka, ktorá zaujíma výhradne IT oddelenie. V súčasnosti sa vnímanie zásadne mení. Manažéri a majitelia firiem si uvedomujú, že digitálny priestor je miestom, kde sídli skutočná hodnota ich podnikov — dáta, procesy, reputácia. A práve tam striehnu najväčšie hrozby.
„Ako si každý uvedomuje, že potrebujeme mať zámok na dverách alebo plot okolo výrobného podniku, tak dnes už ide o to, že si chránim svoje hodnoty vo firme nielen plotom, ale aj ochranou kybernetického priestoru," hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT, ktorý zodpovedá za strategické smerovanie riešení v oblasti IT v spoločnosti IXPERTA.
Jedným z najväčších a podceňovaných rizík sú dodávateľské reťazce.
„Útok na Jaguar Land Rover v roku 2025 dokázal fabriku vyradiť na niekoľko týždňov a straty sa pohybovali v jednotkách miliárd eur — a nebolo to spôsobené samotnou firmou, ale dodávateľským reťazcom,“ upozorňuje A. Kavický s tým, že prepojenie sietí, zariadení a partnerov znamená, že jedno slabé miesto môže ohroziť celý ekosystém.
Keď sa ráno zamestnanci dostavia do práce a zistia, že dáta sú preč, nastáva chaos. Obnova môže trvať hodiny, dni, niekedy týždne. Práve preto A. Kavický prirovnáva prípravu na kybernetický útok k požiarnym cvičeniam: „Pravdepodobnosť požiaru je dnes podstatne nižšia ako pravdepodobnosť kybernetického útoku, a napriek tomu sa na takúto situáciu nepripravujeme."
Odpoveďou na túto medzeru je platforma, ktorú IXPERTA vyvíjala v spolupráci s Európskym centrom pre kybernetickú bezpečnosť, univerzitami a poprednými výrobcami bezpečnostných riešení.
Naším cieľom je zálohu nielen mať, ale mať ju bezpečnú a použiteľnú," vysvetľuje A. Kavický.
Pre malé a stredné podniky nemusí znamenať kybernetická ochrana vybudovanie vlastného tímu bezpečnostných špecialistov. „Veľké firmy, ako sú banky, investujú do bezpečnosti milióny eur a zamestnávajú desiatky ľudí. Malá firma si to nemôže dovoliť a ani to nedáva zmysel," hovorí A. Kavický.
Riešením je spolupráca s dôveryhodným externým partnerom — avšak s jasne nastavenými zmluvnými podmienkami, právomocami aj zodpovednosťou.
Kyberbezpečnosť nie je jednorazová investícia s jasným koncom. Je to nepretržitý proces.
„Mať bezpečnosť nie je cieľ. To je dlhodobá cesta. Keď na tú cestu raz nastúpime, nemali by sme z nej nikdy vystúpiť," uzatvára A. Kavický.
Viac podrobností v podcaste. -
Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné
Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie.
„Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank.
Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov.
Viac informácií sa dozviete v podcaste. -
Podnikateľ a investor Ján Kasper o tom, prečo starý kontinent zaostáva za USA aj Áziou — a kde sa v ére umelej inteligencie skrývajú najväčšie príležitosti.
Európa má talent. Má kapitál. Má univerzity, infraštruktúru aj stáročia priemyselnej tradície. A predsa — keď príde reč na startupy, jednorožce a prelomové inovácie, prehráva.
Keď analytici porovnávajú Európu so Spojenými štátmi, najčastejšie ukazujú prstom na reguláciu. Príliš veľa pravidiel, príliš veľa byrokracie — a preto vraj technologické firmy radšej rastú za oceánom. Investor Ján Kasper však tento argument odmieta. „S reguláciou to nemá nič spoločné. Skutočný rozdiel leží oveľa hlbšie — v nastavení mysle a vo vzťahu k riziku.“
Ján Kasper v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, že Európa netrpí nedostatkom schopných ľudí, ale nedostatkom vizionárov — tých, ktorí myslia globálne.
Spojené štáty nie sú náhodou srdcom startupového vesmíru. J. Kasper vysvetľuje, že kapitál prirodzene tečie tam, kde už existuje vyspelý ekosystém. Podnikateľ, ktorý nedávno získal Krištáľové krídlo, hovorí, do ktorých sektorov by dnes neinvestoval — a naopak, kde vidí najväčší potenciál v ére AI.
Viac sa dozviete v podcaste.
Celý videorozhovor si pozriete aj na Youtube:
https://www.youtube.com/watch?v=aN5wY0BuR7A&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=7&t=11s -
Realitný trh vstupuje do novej fázy. Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu vysvetľuje, ako sa mení kancelársky segment a logistika dobýva stredoeurópske portfóliá a kde sú ďalšie skryté príležitosti-
Roky 2022 a 2023 boli pre realitný trh náročnou skúškou. Rastúce úrokové sadzby, na ktoré je sektor mimoriadne citlivý, spomalili obchody a ochladili investorské nadšenie. Situácia sa však mení. „Trh sa dostal do fázy stabilizácie. Objem transakcií rastie a je viditeľný návrat investorov,“ uviedol Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu.
Podľa neho neprešiel žiadny segment takou zásadnou premenou ako kancelárske priestory.
Pandémia covidu odštartovala vlnu práce z domu, firmy sa vracajú do kancelárií, no očakávajú iný typ prostredia než pred rokom 2020. Zo sto štvorcových metrov sa postupne stáva priestor doplnený o oddychové zóny a flexibilnejšie nájomné vzťahy.
Výrazný posun zaznamenala aj logistika. Pred pätnástimi rokmi išlo o okrajový segment, v súčasnosti predstavuje plnohodnotnú investičnú kategóriu, bez ktorej si vyvážené portfólio komerčných nehnuteľností nemožno predstaviť.
Deglobalizačné tendencie po pandémii, relokácia výroby a zmena zásobovacích trás vytvárajú pre stredoeurópske krajiny unikátnu príležitosť. Až 85 percent domácej produkcie smeruje na export do Európskej únie, čo priamo podporuje dopyt po skladových kapacitách.
„Logistika bola pred 15 rokmi možno také škaredé kačiatko. Dnes je plnohodnotný investičný segment, porovnateľný s kanceláriami,“ uviedol Vladimír Bolek.
Viac informácií sa dozviete vo videorozhovore.
Upozornenie. Tento materiál je marketingovým oznámením. Skôr ako urobíte akékoľvek investičné rozhodnutie, pozrite si predajný prospekt, štatút a dokument s kľúčovými informáciami pre investorov fondu Prvý realitný fond spravovaného IAD Investments, správ. spol., a.s. (ďalej len „IAD“) v slovenskom jazyku v sídle IAD, na predajných miestach, v sídle depozitára alebo na www.iad.sk. Pre viac informácií sa obráťte na svojho finančného sprostredkovateľa alebo na www.iad.sk.
Hodnota investície do podielového fondu sa môže aj znižovať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. S investíciou do podielových fondov je spojené aj riziko. IAD je povinná vyplatiť podielový list podielového fondu Prvý realitný fond bezodkladne, najneskôr však v predĺženej lehote 12 mesiacov. Majetok vo fonde Prvý realitný fond je podľa podmienok osobitného zákona investovaný najmä do nehnuteľností vrátane príslušenstva na účely ich správy a predaja, do majetkových účastí v realitných spoločnostiach a do likvidných finančných aktív, z ktorých ekonomickej podstaty vyplýva úzke prepojenie s trhom nehnuteľností. -
Chudobnejšia polovica Slovákov je bohatšia ako chudobnejšia polovica Nemcov. Ako je to možné, keď máme výrazne nižšie platy? Odpoveď je jednoduchá — a znepokojivá.
-
Na Slovensku jazdia státisíce nepoistených áut. Štát sa rozhodol proti nim bojovať kontrolou priamo na staniciach technickej a emisnej kontroly. Podľa odborníkov z praxe ide o administratívny hybrid, ktorý trestá poctivých a špekulantom necháva dvere otvorené. Výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK Peter Hulman v podcaste otvorene hovorí, prečo sa z technikov stávajú vymáhači poistného a prečo vás môže systém označiť za nespôsobilých, aj keď máte poistku riadne zaplatenú.
-
Podcast vysvetľuje, prečo sú náklady na prácu na Slovensku tretie najvyššie vo východnej časti EÚ, no domov si zamestnanci nesú menej ako Česi, Poliaci aj Maďari. Z každých 100 eur, ktoré za nich platí zamestnávateľ, dostanú v hrubom iba 71. Zvyšok pohltí štát.
V podcaste sa dozviete, prečo trojročná rodičovská dovolenka škodí platom, ako rast miezd vo verejnej sfére deformuje celý trh práce, prečo nemecké firmy začínajú Slovensko obchádzať — a čo sa musí zmeniť, ak Slovensko nechce navždy zostať v drevenici. -
Agentúra S&P Global znížila Slovensku rating z A+ na A. Ministerstvo financií pokrčilo plecami. Ale to, čo sa stalo v ten istý piatok, je oveľa výrečnejšie: Litve rating zvýšili.
Pred desiatimi rokmi malo Slovensko o dva stupne lepší rating ako Litva. Dnes je to naopak. V podcaste šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo táto výmena pozícií nie je náhoda. - Mehr anzeigen
