Folgen
-
Všetci vieme oceniť inovácie a pokrok a radi ich využívame v bežnom živote. Zabúdame však na to, že napríklad najrôznejšie technologické výdobytky, ktoré nám denne uľahčujú život, musel niekto vymyslieť. Je to práve veda, ktorá zlepšuje a zachraňuje naše životy. Lenžezáujem mladých ľudí o ňu nie je taký intenzívny ako jej prínos, respektíve vedcov, doktorov alebo technikov by sme potrebovali viac.
Občianske združenie AMAVET robí v tomto smere mimoriadne záslužnú prácu, pretože deti motivuje k zmysluplnému tráveniu voľného času, pričom im ukazuje, že veda je zábava. Vďaka AMAVET-u si cestu k vede našlo už veľké množstvo detí, ktoré vyhrávajú na prestížnych súťažiach doma i vo svete prvé miesta. Na Slovensku máme dosť šikovných mladých ľudí, len im treba venovať čas a vhodnou formou ukázať radosť z bádania. Tiež im je potrebné vysvetliť, že napríklad fyziky a chémie sa nemusia báť, dá sa s nimi aj hrať.
Viac o tom, ako funguje združenie AMAVET, aleboo tom, aké inovácie priniesli naši najšikovnejší študenti, porozpráva riaditeľka občianskeho združenia AMAVET Gabriela Kukolová v podcaste Veda na dosah.
Ing. Gabriela Kukolová je dlhoročnou riaditeľkou a členkou predsedníctva občianskeho združenia AMAVET.
Občianske združenie AMAVET pôsobí na celom Slovensku a na dobrovoľníckej báze spája viac ako 4000 členov s cieľom neformálneho vzdelávania detí od útleho veku až po maturitu. Ako jediná organizácia v SR má oprávnenie nominovať nádejných mladých vedcov na najprestížnejšie svetové súťaže stredoškolskej mládeže. Členskú základňu tvoria deti základných a stredných škôl, ktorým sa po školskom vyučovaní systematicky venujú stovky dobrovoľníkov z radov pedagógov, vedcov a rodičov, ale aj študenti slovenských a zahraničných univerzít. AMAVET poskytuje dobrovoľníkom podporu formou certifikovaných školení na prácu s mládežou. Od založenia v roku 1990 je zámerom združenia vytvárať podmienky na rozvoj prírodovednej, technickej adigitálnej gramotnosti detí. Za 30 rokov odrástli v kluboch AMAVET-u desiatky tisíc detí. Z niektorých sa stali renomovaní vedci, všetkým sa však podarilo nájsť svoje silné stránky, osvojiť si potrebu celoživotnéhovzdelávania a rebríček hodnôt úspešného života.
-
Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôznetypy tukov a odlišné sú aj ich účinky na zdravie. Prečo sú niektoré tuky prospešné a iné menej vhodné a ako si vybrať správne tuky do vyváženej stravy? Aké sú hlavné rozdiely medzi bielym a hnedým tukovým tkanivom? Prečo sú výživa a zdravý životný štýl také dôležité? Čo je to energetický metabolizmus a metabolická flexibilita? Dokáže sa naše telo adaptovať na zmeny v dostupnosti živín? Akým metabolickým ochoreniam súčasná populácia čelí? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Luciou Balážovou, PhD.Mgr. Lucia Balážová, PhD., pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vyštudovala fyziológiu živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje energetickému metabolizmu a metabolickým ochoreniam. Ako postdoktorandka pôsobila šesť rokov vo Švajčiarskom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Podieľala sa na identifikácii viacerých mechanizmov, ktoré kontrolujú metabolickú aktivitu tukového tkaniva. Skúma, ako fungujú metabolické procesy v tele a aké zmeny vznikajú vplyvom civilizačných ochorení, ako je obezita a cukrovka.
-
Fehlende Folgen?
-
Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdása, nekonečný. Samotné využívanie dát, ich zber, analýza a implementácia do automatizačných systémov v priemysle nám pomáhajú optimalizovať výrobu, znižovať náklady a zvyšovať efektivitu. Využitie pokročilých automatizačných technológií môže výrazne optimalizovať výrobu. Ako prebieha automatizácia výrobných procesov? Aké úspešné príklady máme z rôznych priemyselných odvetví? Čo sú to dáta? Ako vyzerá zber a analýza dát? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Radoslavom Paulenom, PhD.
Doc. Ing. Radoslav Paulen, PhD., pôsobí v Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sazameriava na využívanie dát pre modelovanie a optimalizáciu v procesnom priemysle. Pôsobil na viacerých zahraničných inštitúciách, ako je ImperialCollege London, Institut National Polytechnique de Lorraine vo francúzskom Nancy či Technische Universität Dortmund. Pracoval a pracuje na viacerých vedeckých projektoch podporovaných Európskou úniou.
-
Epigenetika je fascinujúca a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť biológie, ktorá skúma, ako sa môže meniť génová expresia bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Aké sú základné princípy epigenetiky a aký je jej historický vývoj? Ako sa epigenetika líši od tradičnej genetiky? Epigenetika má dôležitú úlohu aj počas embryonálneho vývinu, kde epigenetické značky riadia diferenciáciu buniek a formovanie tkanív. Epigenetické zmeny prispievajú aj k vzniku a progresii rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, a tiež metabolických chorôb, ako je diabetes a obezita. Aj životné prostredie, strava, toxíny a stres môžu zanechať epigenetické stopy na našich génoch. Môžu mať tieto zmeny dlhodobé dôsledky? Môžu byť epigenetické zmenydedičné? Aký potenciál majú epigenetické terapie v liečbe rôznych chorôb? Ako môže epigenetika prispieť k rozvoju personalizovanej medicíny, pri ktorej sa liečba prispôsobuje individuálnemu epigenetickému profilu pacienta? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.
Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty voŠvajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách (http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.
-
Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom.Mgr. Matej Štepita vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Je poradcom a lektorom s praxou od roku 2006. Sústredí sa na problematiku ADHD, ADD a poruchy správania. Najviac skúseností má s deťmi a mládežou s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania a ich rodinami. Vo svojej práci sa usiluje podporiť slobodu a zodpovednosť dospelého človeka za svoj život aj voči svojmu okoliu, harmonické medziľudské vzťahy a duševný rozvoj a zrenie. Okrem problémov s hyperaktivitou sa venuje otázkam výchovy, rodinných a partnerských vzťahov a osobného duševného stavu.Vedie rôzne vzdelávania pre ľudí z pomáhajúcich profesií, učiteľov aj rodičov. Okrem poradenstva pôsobí aj ako učiteľ umelecko-sociálnej jogy v škole jogy Premena. Jehosnom je vybudovať komplexné centrum pre rodiny s deťmi s týmto typom problémov.
-
Vedeli ste, že existujú mechanizmy, pomocou ktorých rakovinové bunky unikajú bežným kontrolným mechanizmom bunkovej smrti a zostávajú nesmrteľné?Výskum v tejto oblasti je nesmierne dôležitý, pretože nám pomáha lepšie pochopiť procesy, ktoré vedú k vzniku rakoviny, a tým aj k vývoju nových terapeutických stratégií. Modelové systémy používané v laboratórnom výskume hrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní mechanizmov genetickej nestability a nesmrteľnosti rakovinových buniek. Prečo sú tieto modely nevyhnutné pre pokrok v tejto oblasti? Čo je to genetická nestabilita? Akú úlohu zohráva RNA v expresii génov a v regulácii bunkových procesov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAHs Mgr. Katarínou Juríkovou, PhD.Mgr. Katarína Juríková, PhD., pôsobí na Katedre genetikyPrírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a na talianskej Univerzite v Trente ako postdoktorandská výskumníčka. Absolvovala stáže vŠpanielsku, USA a Taliansku podporené Nadáciou Tatra banky, Nadáciou SPP, Fulbrightovým štipendiom a prestížnym grantom Marie Skłodowska-Curie Actions zEÚ programu Horizon 2020. Vo svojom výskume sa venuje biológii RNA a jej úlohe v stresovej odpovedi v rakovinových bunkách. V rámci popularizácie vedy jespoluorganizátorkou biologickej olympiády – súťaže pre študentov stredných škôl nadšených pre biológiu.
-
Naši predkovia vnímali zem ako zdroj potravy, domova a posvätného priestoru. Využívali rôzne poľnohospodárske techniky a starali sa o úrodnosť pôdy. Voda sa považovala nielen za zdroj života, ale aj za dôležitý prvok rituálov a obradov. Historické fakty nám odhaľujú, ako vnímali tieto prírodné elementy a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich každodennom živote. Hoci pojem ekológia vznikol až v 19. storočí, naši predkovia intuitívne rozumeli princípom udržateľnosti a rovnováhy v prírode. Aký význam mala pre našich predkov zem a voda? V čom sa môžeme inšpirovať a poučiť z ich prístupu? Aké konkrétne tradície a rituály boli spojené so zemou a s vodou? Kedy a prečo sa náš vzťah k prírode začal vzďaľovať? Ako sa k nej znovu môžeme priblížiť a čerpať múdrosť z tradičných prístupov k ochrane a udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Katarínou Nádaskou, PhD.
Mgr. Katarína Nádaská, PhD., vyštudovala odbor história – etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave a v tejto oblasti pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislavy aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave Bratislava. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre masmédiá a film, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné.
-
Mutácie, čiže zmeny v sekvencii DNA, nás formovali odnepamäti a sú základným zdrojom genetickej variability, ktorá je potrebná pri evolučných procesoch. Mutácie vznikajú spontánne, ale môžu na ne vplývať aj vonkajšie faktory, napríklad UV žiarenie, ionizačné žiarenie či chemické látky. Mutácie sú buď neutrálne, alebo škodlivé. Čo sú mutácie a ako k nim dochádza? Aké mutácie poznáme? Sú dedičné a vieme im predchádzať? Ako ovplyvňuje vonkajšie prostredie vznik mutácií? Môžu byť niektoré mutácie prospešné? Vieme poškodený gén vyliečiť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.
Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách (http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.
-
Kognitívna robotika a umelá inteligencia sú veľmi dynamické oblasti, ktoré sa ustavične rozvíjajú. Roboty dnes zastupujú ľudí v manuálne náročných prácach, ale dostávajú sa aj do domácností, kde prenikajú do osobnejšej zóny ľudí. Aj preto sa vývojári snažia, aby robot bol čo najpodobnejší človeku a aby sa jeho schopnosti a vlastnosti čo najviac stotožňovali s ľudskými. Na to, aby sa stroje stále zlepšovali, je potrebný výskum modelov umelých neurónových sietí, ktorý vieme využiť v oblasti kognitívnej robotiky. Ako fungujú neurónové siete? Ako sa roboty môžu učiť? Môže sa stať, že robot raz bude múdrejší ako človek? Ako vyzerá robot budúcnosti? Čo bude vedieť robiť a v akej oblasti si novodobé roboty nájdu uplatnenie? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Igorom Farkašom, Dr.
Prof. Ing. Igor Farkaš, Dr., pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na oblasť umelej inteligencie so špecializáciou na takzvaný subsymbolový, prírodou inšpirovaný prístup pomocou neuropočítania. Skúma výpočtové vlastnosti modelov umelých neurónových sietí a ich využitie pri modelovaní kognitívnych funkcií. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Je spoluautorom asi 100 prác v medzinárodných časopisoch a recenzovaných zborníkoch z konferencií. Pravidelne recenzuje vedecké články do impaktovaných časopisov. Koordinuje Centrum pre kognitívnu vedu na fakulte a garantuje medzinárodný interdisciplinárny magisterský študijný program kognitívna veda. Je členom správnej rady Centra pre umelú inteligenciu. V roku 2024 získal ocenenie Vedec roka SR 2023 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce za významné výsledky v oblasti umelej inteligencie a za rozvíjanie spoluprác a medzinárodného magisterského programu.
-
Voda je základným predpokladom života a jej dostupnosť a kvalita sú kľúčové pre zdravie ľudí a ekologickú stabilitu planéty. S klimatickou zmenou prichádzajú vyššie teploty, čo prináša narastajúci dopyt po vode. Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus a dostupnosť vody v rôznych častiach sveta a prináša globálne výzvy, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede. Sledovať môžeme aj rôzne druhy znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vodných zdrojov. Slovensko je krajina bohatá na minerálne pramene, ktoré sú zdrojom horčíka, vápnika a ďalších vzácnych minerálov. No je to naozaj tak? Ako prebieha hydrogeologické mapovanie a merania? Nakoľko sú preskúmané pramene na Slovensku a v akom stave sú? Sme pripravení na extrémne teploty a máme dostatok vodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Petrom Malíkom CSc.
RNDr. Peter Malík, CSc., je vedúcim oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, kde pôsobí od roku 1983. V súčasnosti zastáva post prezidenta Slovenskej asociácie hydrogeológov. Je členom Komisie pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd, čo je poradný orgán ministra životného prostredia. Pôsobil ako expert na izotopovú hydrogeológiu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Gruzínsku, spolupracoval s hydrogeológmi na území Albánska. Je členom Krasovej komisie Medzinárodnej asociácie hydrogeológov, kde v súčasnosti zastáva volený post jej predsedu pre Európu a Afriku. Venuje sa stanoveniu hydraulických parametrov hornín, analýze výtokových čiar prameňov, hodnoteniu zraniteľnosti podzemných vôd, využívaniu izotopových analýz na určovanie genézy podzemných vôd, regionálnym vzťahom prúdenia podzemných vôd a ich bilančnému hodnoteniu.
-
Dnes počítače, ale aj rôzne systémy dokážu analyzovať, porozumieť a spracovať obrazy podobne, ako to vie človek očami a mozgom. Systém, ktorý využíva detegovanie javov, sa využíva napríklad pri autonómnom riadení áut. Počítačové videnie má však širšie uplatnenie v oblastiach, ako je medicína, priemysel, zábava či bezpečnosť. Máme dostatok trénovacích dát, potrebných na vývoj pokročilých modelov počítačového videnia? Zbierajú tieto systémy dáta a sú chránené pred zneužitím? Aké sú najnovšie trendy v oblasti počítačového videnia? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Viktorom Kocurom, PhD.
Ing. Viktor Kocur, PhD., je odborným asistentom na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa venuje rôznym aspektom 3D videnia od základného výskumu geometrie kamier až po praktické využitie, napríklad pri interakcii človeka s robotom, automatickom sledovaní dopravy alebo v priemyselných aplikáciách. Často kombinuje moderné techniky hlbokého učenia s poznatkami z geometrie.
-
Extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom. Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka do zemskej atmosféry (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, poľnohospodárstvo a podobne). Ktoré časti sveta ohrozuje klimatická kríza najviac? Existujú technológie, ktoré nám ju pomôžu zmierniť? Je klimatická kríza iba dočasná? Ako môže vyzerať udržateľná budúcnosť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Jozefom Pechom.
Mgr. Jozef Pecho pôsobí ako klimatológ odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Pracoval ako odborný pracovník v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok a extrémov počasia všeobecne, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych účinkov predovšetkým na území Slovenska.
-
Mačky ľudstvo fascinujú po celé stáročia a to nielen preto, že množstvo z nich sa vyvíjalo priamo v spoločnosti ľudí, ale aj pre ich záhadnú povahu. Dnes sú mačky veľmi obľúbenými domácimi miláčikmi. Ich správanie nás vie fascinovať, rozosmiať, prekvapiť a často je pre nás veľkou záhadou. Výskum ich správania nám však vie priniesť cenné informácie ako sa k tomuto zvieraťu správať a čo od neho môžeme očakávať. Ako taký výskum prebieha? Môže nám pomôcť pri dešifrovaní ich charakterových čŕt sledovanie ich správania? Ako sa mačky adaptujú na prostredie? Kam až siaha ich komunikácia a čo dnes vieme vyčítať z ich správania? Prečo majú mačky svoje obľúbené miesto kde radi spia? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s MVDr. Noemou Gajdoš Kmecovou, PhD.
MVDr. Noema Gajdoš Kmecová, PhD., je výskumnou pracovníčkou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF v Košiciach). Pôsobí v oblasti výskumu správania mačiek domácich a vo svojej práci prepája prístupy klinickej behaviorálnej medicíny, etologického pozorovania a občianskej vedy. Je priekopníčkou výskumu sociálnych interakcií medzi mačkami v domácom prostredí, pričom výsledky jej vedeckej práce, zaoberajúce sa otázkou rozlíšenia medzi hrou a skutočným súbojom u mačiek, sa v roku 2023 zaslúžili o medzinárodný mediálny ohlas. Je členkou Panelu expertov pre blaho mačiek Medzinárodnej organizácie pre starostlivosť o mačky (International Cat Care) a odbornou garantkou Klubu starostlivosti o mačky UVLF v Košiciach. Na domácej pôde aplikuje výsledky svojho výskumu do praxe vo forme jej vedecko popularizačného projektu - prvého slovenského podkastu o mačkách „Mačkastu®“.
-
V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s množstvom digitálnych technológií. Ide najmä o smartfóny, počítače, internet a s ním spojené sociálne médiá. Nové technológie sú dobrými pomocníkmi, lenže pri nadmernom používaní môžu mať negatívne účinky. Dnes sa vedci snažia prísť na to, na aké oblasti digitálne technológie vplývajú, pričom je známe, že dokážu zasiahnuť kognitívny, fyziologický aj emocionálny vývoj mladého človeka. Aké výhody dieťaťu prináša moderná technológia? Kedy hovoríme o závislosti? Aký vplyv má nadmerné využívanie technológií na psychické a fyzické zdravie detí? Môže nadmerné používanie digitálnych technológií ovplyvniť ich sociálne správanie? Zhoršujú sociálne média sebavedomie a sebahodnotenie mládeže? O týchto i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Michalom Božíkom.
Mgr. Michal Božík pôsobí ako samostatný vedecko výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a ako doktorand na Katedre psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v Českej republike. Na VÚDPaP-e odborne rieši tému kyberšikanovania a používania digitálnych technológií deťmi a mládežou, podieľal sa na vývoji digitálnej aplikácie Sanity, zameranej na prevenciu úzkosti u mladých ľudí. Ako doktorand skúma pravidlá používania digitálnych technológií v školách a venuje sa aj téme digitálneho rodičovstva a digitálnych technológií.
-
Pocit bezpečia a istoty nadobúdame vtedy, keď sme presvedčení, že druhá strana bude konať v súlade s našimi očakávaniami, a to najmä správne a spoľahlivo. Ak tento pocit nadobudneme, môžeme hovoriť o dôvere, ktorú si vytvárame v osobných aj pracovných vzťahoch, ale i vo vzťahu k verejným inštitúciám. Rovnako tak môžeme hovoriť tiež o nedôvere, napríklad v prípade zrady, klamstiev, narušenej transparentnosti a pod. Dnes prebiehajú výskumy, ktoré sa zameriavajú na analýzu dôvery k jednotlivcom a inštitúciám. Ako vieme ovplyvniť a posilniť dôveru? Ako prebieha výskum dôvery? Ktoré faktory majú vplyv na jej úroveň? Dá sa zvýšiť dôvera k ľuďom, ale aj inštitúciám v spoločnosti? Vieme so svojou dôverou k iným pracovať? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matúšom Grežom, PhD.
Mgr. Matúš Grežo, PhD., je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Výskumne sa venuje ľudskému usudzovaniu a rozhodovaniu a s tým spojeným kognitívnym omylom. V posledných rokoch sa zaoberá témami sociálnej psychológie, pričom sa špecializuje na osobnostné a kognitívne faktory, ktoré súvisia s procesom budovania dôvery. Okrem budovania dôvery sa zaujíma taktiež o to, aké možné negatívne dopady môže mať nízka dôvera na spoločnosť a na jednotlivca.
-
Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV.
Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.
-
Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrátane kvality spánku. Ako by mohli vyzerať opatrenia na minimalizovanie nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia? Pomôže nám používanie šetrnejších svetelných zdrojov? Aký veľký dosah má osvetlenie na životné prostredie? Nakoľko tento negatívny trend ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a psychické zdravie? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc.
Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je biológom a fyziológom z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a uskutočnil viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve. Bol členom výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology a Avian Endocrinology a je členom viacerých domácich a medzinárodných vedeckých spoločností.
-
Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho obsahu mali byť obozretní. Kam až siaha potenciál umelej inteligencie a aké dôsledky môže mať jej využívanie v budúcnosti? Aký vplyv bude mať umelá inteligencia na spoločnosť? Má umelá inteligencia podobnú štruktúru ako mozog a dokáže rozmýšľať? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Ivanom Sekajom, PhD.
Prof. Ing. Ivan Sekaj, PhD., je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti v oblasti kybernetiky a umelej inteligencie sa výskumne venuje implementácii metód umelej inteligencie v riadení procesov a v robotike. Špecializuje sa na bio-inšpirované optimalizačné metódy, evolučné algoritmy a umelé neurónové siete. V poslednom období sa zameriava predovšetkým na strojové učenie, zvlášť na implementovanie metódy neuroevolúcie. Študuje vplyv umelej inteligencie na ľudskú spoločnosť a popularizuje ju.
-
V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú to užitočné vírusy a ako pomáhajú ľuďom? V ktorých oblastiach sa využívajú a kam až siaha ich potenciál? Čo je to viroterapia a pri ktorých chorobách prináša pacientom nádej? Ako môže zmena klímy ovplyvniť vznik vírusových epidémií? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Borisom Klempom, DrSc.
RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vírusom, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat. Je odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a podieľal sa na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a v Rusku. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa aktívne zapájal do snáh o zvládanie dopadov pandémie, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave SAV, podieľaním sa na vývoji diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.
-
Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktoré sú v pozadí prírodných procesov? Používanie myšlienkových experimentov vo vede i filozofii dáva na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Hoci neexistuje zhoda na tom, ako presne možno tieto nástroje poznávania vymedziť, dejiny vedy a filozofie poskytujú dôkaz, že používanie myšlienkových experimentov prispieva k pokroku teoretického poznania. Čo sú to teda myšlienkové experimenty a aké funkcie vo vede a filozofii plnia? Existujú aj zlé myšlienkové experimenty? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Mgr. Lukášom Bielikom, PhD.
Doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., je vedúcim Katedry logiky a metodológie vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa zameriava na vybrané problémy všeobecnej metodológie a filozofie vedy, predovšetkým na problematiku využívania deduktívnej a induktívnej logiky, na modely explanácie, ale aj na logickú sémantiku a metódy analytickej filozofie. Je autorom monografie Metodologické aspekty vedy, spoluautorom monografie Metóda: metodologické a formálne aspekty a autorom viac ako štyroch desiatok vedeckých štúdií. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APVV) a v súčasnosti je vedúcim projektu Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách.
- Mehr anzeigen
